Analýza Grafton: Najčastejšou bariérou pri hľadaní práce je prax

0
1257

Vývoj pracovného trhu zaznamenáva v posledných rokoch výrazný vzostup. Aj napriek tomu, že dopyt dosiahol úroveň predkrízového obdobia a trh práce zaznamenal od predchádzajúceho roka výrazné oživenie, ostáva na úradoch práce veľa kandidátov, ktorí sa snažia uplatniť na pracovnom trhu. Prečo je to tak? Aké bariéry vnímajú kandidáti pri hľadaní práce?
Počas februárového veľtrhu práce Profesia Days v bratislavskej Inchebe zrealizovali anketárky z personálnej agentúry Grafton Slovakia dotazníkový prieskum, ktorého cieľom bolo zistiť, aké bariéry vnímajú kandidáti pri hľadaní práce. Do prieskumu sa zapojilo 148 respondentov z celého Slovenska.

Profily respondentov

Niekoľko rokov tie isté bariéry
Návštevníci veľtrhu otvorene hovorili o problémoch, s ktorými sa stretávajú pri hľadaní práce, či už sa jednalo o študentov (42,57 %), nezamestnaných (29,73 %), alebo tých, ktorí by radi vymenili svoju prácu (27,7 %).

Profily respondentov boli rôzne, ale až takmer polovica opýtaných (43,24 %) sa zhodla sebakriticky na tom, že najväčšou bariérou je málo, respektíve žiadne skúsenosti s dopytovanými pozíciami. Kandidáti si v mnohých prípadoch sami uvedomia, že na voľné pozície nemajú potrebné vzdelanie alebo prax. O potrebe jazykovej vybavenosti sa hovorí už niekoľko rokov. I napriek tomu sú aj dnes kandidáti nedostatočne jazykovo vybavení a priznávajú to. 33,78 % opýtaných uviedlo, že bariérou pri hľadaní práce je úroveň požadovaných jazykových vedomostí. Za tretiu najčastejšiu bariéru respondenti vybrali nevhodné pozície v regiónoch.
„Vieme, ako vyzerá ideálny kandidát. V skratke a s nadhľadom – mal by to byť mladý pozitívne naladený človek s výbornými jazykovými znalosťami, s praxou v žiadanej oblasti a trvalým pobytom v meste. Je to však veľmi zjednodušený profil. Éra 21. storočia prináša mnoho špecifických pozícii, ktoré žiadaný profil kandidáta veľmi limitujú,“ uviedol Miroslav Garaj, Country manager, Grafton Slovakia.

Problémy pri hľadaní práce
Do rebríčka top bariér pri hľadaní práce sa dostali aj tieto:
– Nenašiel som pre seba vhodné pozície z pohľadu náplne práce (20,95 %);
– Nenašiel som pre seba vhodné pozície z pohľadu platu (14,86 %);
– Nemám vhodné vzdelanie / neštudujem vhodný odbor (12,16 %);
– Neviem prečo nie som úspešný. Nedostal som žiadnu odpoveď na moje žiadosti (6,67 %).
Niektorí respondenti vidia pri hľadaní svoje vysnívanej práce prekážky ako: status po materskej dovolenke, vysoká konkurencia, neporozumenie ponúkanej pozície, prekvalifikovanie, alebo za hendikep berú svoj vek.
„Zmienené bariéry tlačia kandidátov ako kamienok v topánke už niekoľko rokov. Stretávame sa stále s rovnakými či obdobnými bariérami. Pričom len 4 respondenti (2,78 %) uviedli, že nemajú pri hľadaní práce žiadne bariéry,“ uviedol Miroslav Garaj.

Aké ústupky sú ochotní urobiť pre získanie novej pozície?
Kandidáti, ktorí si aktívne hľadajú prácu boli konfrontovaní nielen s otázkou, aké sú ich problémy, ale boli vyzvaní aj k tomu, aby sami uviedli, čo sú ochotní urobiť pre to, aby zvýšili svoje šance získať pracovné miesto.
Opýtaní respondenti si uvedomujú, že pre to, aby si našli vhodnú pracovnú pozíciu, musia ísť na jazykový kurz (59,46 %), doplniť si vzdelanie, alebo ísť na rekvalifikačný kurz (56,08 %), alebo sa zúčastniť zahraničného študijného či pracovného pobytu (29,73 %). Vzhľadom na to, že mnohí si vo svojom regióne nevedia nájsť uplatnenie, sú ochotní odsťahovať sa za prácou (29,05 %), alebo do práce dochádzať (23,65 %). Snaha cestovať za prácou, ktorá je ďalej ako 50 km je pre 70 % opýtaných prekážkou.
Kandidáti si uvedomujú, že dôležitý ústupok, ktorým môžu získať pracovné miesto, je výška žiadaného platu. Pre to, aby boli zamestnaní, sú ochotní znížiť požiadavky na platové očakávania (8,11 %).
„Otázka platu je veľmi citlivou témou. Kandidáti chápu, že pre to, aby sa etablovali vo svojom obore a získali potrebnú prax, musia v niektorých prípadoch pri platových očakávaniach urobiť kompromis. Na druhej strane, keď sa mali respondenti vyjadriť, či sa má jednať o zníženie s hranicou 10, 20, alebo 30 percent, nikto nebol ochotní kvôli práci znížiť svoje platové očakávania pod hranicu 20 %,“ uviedol Miroslav Garaj.