V januári sa skončilo pripomienkovacie konanie k návrhu zákona o tzv. pravej trestnej zodpovednosti právnických osôb na Slovensku, ktorý má priniesť rozšírenie trestov pre právnické osoby a pomôcť zamedziť skrývaniu trestných činov za činnosť firiem. Zákon by mal nadobudnúť účinnosť 1. mája 2015 a Slovenská republika si tak splní svoje záväzky voči viacerým zahraničným inštitúciám. Poradenská spoločnosť Accace, ktorá na Slovensku pôsobí v oblasti spracovania účtovníctva, miezd, pracovnoprávneho a daňového poradenstva, Vám prináša informácie, čo prinesie zavedenie pravej trestnej zodpovednosti právnických osôb pre firmy.
V roku 2010 nadobudla účinnosť novela č. 224/2010 Z. z., ktorá zaviedla na Slovensku tzv. nepravú trestnú zodpovednosť právnických osôb, zakotvením dvoch za tým účelom vytvorených ochranných opatrení voči právnickým osobám, a to vo forme zhabania peňažnej čiastky a zhabania majetku. „Treba zdôrazniť, že prijatá novela nezaviedla trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb v pravom slova zmysle, pretože zaviedla iba možnosť sankcionovať právnické osoby za protiprávne konanie prostredníctvom vyššie uvedených ochranných opatrení,“ uviedla Erika Bodáková, Senior Associate spoločnosti Accace Legal.
Slovenská republika ako zmluvná strana Dohovoru OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách ako aj vzhľadom na iné medzinárodne a medzivládne záväzky je zaviazaná zaviesť výkon sankcií trestnej povahy voči právnickým osobám. V prípade, ak by Slovenská republika nepristúpila k zavedeniu pravej trestnej zodpovednosti právnických osôb, tak okrem skutočností, že na pravidelných hodnoteniach WGB/OECD by nám bola opätovne vytýkaná absencia efektívnej úpravy zodpovednosti právnických osôb vo vzťahu k postihovaniu podplácania zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách, nastala by aj situácia, keď výkon sankcií trestnej povahy voči právnickým osobám by bolo možné uskutočňovať len vtedy, ak by boli uložené cudzími orgánmi.
Z týchto dôvodov predložilo Ministerstvo spravodlivosti SR v decembri 2013 návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Vzorom pre predložený návrh bola právna úprava Spolkovej republiky Nemecko. Návrh zákona upravuje podmienky trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhy trestov (najmä všetky majetkové, daňové a hospodárske trestné činy, ale aj trestné činy proti republike a ľudskej dôstojnosti) a ochranných opatrení ukladaných právnickým osobám a postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov, ak je obvineným právnická osoba.
„Zaujímavosťou zákona je, že sa v rámci neho novelizuje ďalších vyše sedemdesiat zákonov, v ktorých sa zavádza preukazovanie bezúhonnosti právnických osôb po vzore preukazovania bezúhonnosti fyzických osôb. Takýmto spôsobom sa napríklad umožní z verejných obstarávaní vylúčiť firmy, pomocou ktorých sa páchajú trestné činy,“ dodáva Erika Bodáková. Z hľadiska počtu novelizačných článkov ide o jeden z najrozsiahlejších zákonov.
Kedy vzniká trestná zodpovednosť právnických osôb?
Trestná zodpovednosť právnickej osoby vzniká, ak bol trestný čin spáchaný v jej záujme alebo v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom a spáchal ho:
štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená menom právnickej osoby alebo za právnickú osobu konať,
ten, kto u tejto právnickej osoby vykonáva riadiacu činnosť,
ten, kto u tejto právnickej osoby vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad, aj keď nemá iný vzťah k právnickej osobe,
ten, kto má rozhodujúci vplyv na riadenie tejto právnickej osoby, ak jeho konanie bolo aspoň jednou z podmienok zakladajúcich trestnú zodpovednosť právnickej osoby, alebo
iný zamestnanec alebo osoba v obdobnom postavení pri plnení pracovných úloh alebo iných úloh pre právnickú osobu vykonaných na základe rozhodnutia, schválenia alebo pokynu orgánov právnickej osoby alebo osoby uvedenej v písmenách a) až d).
Návrh zákona vymedzuje aj liberačné dôvody pre právnické osoby, a to nasledovne:
nebol zo strany osôb uvedených vyššie zanedbaný dohľad, kontrola ani riadenie v právnickej osobe,
boli uskutočnené potrebné a primerané opatrenia na zabránenie alebo potlačenie spáchania trestného činu, ktoré od právnickej osoby možno spravodlivo požadovať, a
neboli prehliadané informácie, z ktorých vyplývalo, že hrozí spáchanie trestného činu.
Vzhľadom na tieto liberačné dôvody, obavy štatutárnych orgánov právnických osôb, že budú zodpovední za trestné činy svojich zamestnancov sú neopodstatnené. Návrh zákona sa nevzťahuje na Slovenskú republiku a jej orgány, iné štáty a ich orgány, jednotky územnej samosprávy a medzinárodné organizácie zriadené na základe medzinárodného práva verejného a jej organizácie atď. „Na druhej strane, ako pozitívum môžeme vnímať fakt, že zákon sa vzťahuje na politické strany, ktoré budú môcť byť postihované za trestné činy extrémizmu,“ uviedla Erika Bodáková.
Aké sankcie môžu byť uložené právnickej osobe?
Návrh zákona v súlade s odporúčaním OECD ráta s nasledovnými sankciami:
zrušenie právnickej osoby,
prepadnutie majetku,
peňažný trest,
prepadnutie veci alebo inej majetkovej hodnoty,
zákaz činnosti,
zákaz vykonávania verejných zákazov, verejnej súťaži,
zákaz prijímania dotácií a subvencií, alebo
uverejnenie rozsudku
Hlavným dôvodom úpravy Trestného zákona je prostredníctvom noriem trestného práva zavedenie sankcionovania právnických osôb, ktorých súčinnosťou došlo k spáchaniu trestného činu. Okrem toho je potrebné dodať, že Slovenská republika musí prijať zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb z dôvodu plnenia medzinárodných záväzkov. Ako dodáva Erika Bodáková, Senior Associate spoločnosti Accace Legal „pevne verím, že tento zákon nebude nástrojom zneužívaným v konkurenčnom boji medzi podnikateľskými subjektmi, ale naopak bude viesť k sankcionovaniu právnických osôb, ktoré doteraz zneužívali neexistenciu trestnej zodpovednosti právnických osôb.
foto: shutterstock.com
