Dňa 18.06.2016 vstúpi do platnosti zákon č. 351/2015 o cezhraničnej spolupráci, ktorý zapracúva smernicu EÚ do našej legislatívy. Tento zákon súčasne novelizuje Zákonník práce, Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a Zákon o inšpekcii práce. Poradenská a outsourcingová spoločnosť Accace vysvetľuje, aké nové povinnosti prináša Zákon o cezhraničnej spolupráci pre zahraničných zamestnávateľov vysielajúcich svojich zamestnancov na územie Slovenskej republiky, ako aj pre slovenských zamestnávateľov, ktorí vysielajú svojich zamestnancov do zahraničia.
Novelizovaný Zákonník práce
Nový zákon o cezhraničnej spolupráci novelizoval aj Zákonník práce. Ten okrem iného prináša jasné definície základných pojmov, ako napríklad vysielajúci zamestnávateľ a vyslaný zamestnanec.
Pod vyslaním zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb sa po novom rozumie jeho cezhraničné:
- vyslanie pod vedením a na zodpovednosť vysielajúceho zamestnávateľa na základe zmluvy medzi vysielajúcim zamestnávateľom ako cezhraničným poskytovateľom služby a príjemcom tejto služby, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah,
- vyslanie medzi ovládajúcou osobou a ovládanou osobou alebo medzi ovládanými osobami, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah, alebo
- dočasné pridelenie k užívateľskému zamestnávateľovi, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah.
Rozdiel medzi vyslaním zamestnanca a pracovnou cestou
Dôležitým znakom vyslania zamestnanca je to, že takýto zamestnanec „konkuruje“ zamestnancom iných členských krajín. Napríklad, ak nemecký obchodný zástupca príde na Slovensko ponúkať výrobky svojho nemeckého zamestnávateľa, pôjde o zahraničnú pracovnú cestu. O vyslaní zamestnanca hovoríme vtedy, ak sa obchodnému zástupcovi podarí predať na Slovensko tlačiareň, uzavrie sa zmluva medzi nemeckou a slovenskou firmou a na základe tejto zmluvy príde na Slovensko technik, zamestnanec nemeckej firmy, nainštalovať predanú tlačiareň. Ak by nemecká firma, poskytovala slovenskej firme aj prenájom pracovníkov, hovoríme o druhu vyslania – dočasné pridelenie zamestnanca.
Nové povinnosti zahraničných zamestnávateľov
Hosťujúcemu zamestnávateľovi (t.j. zamestnávateľovi, ktorý na Slovensko zamestnancov vysiela) vzniká od 18.júna 2016 nová informačná povinnosť voči Národnému inšpektorátu práce (NIP). Hosťujúci zamestnávateľ je povinný oznámiť Národnému inšpektorátu práce údaje súvisiace s vysielaním a v mieste výkonu práce:
- uchovávať pracovnú zmluvu, alebo iný doklad potvrdzujúci pracovnoprávny vzťah s vysielaným zamestnancom,
- viesť a uchovávať evidenciu pracovného času vyslaného zamestnanca,
- uchovávať doklady o mzde vyplatenej vyslanému zamestnancovi.
Hosťujúci zamestnávateľ je zároveň povinný najneskôr v deň vyslania oznámiť Národnému inšpektorátu práce – písomne alebo elektronicky – aj obchodné meno a sídlo, svoje identifikačné číslo, predpokladaný počet vysielaných zamestnancov, osobné údaje vysielaného zamestnanca, deň začatia a skončenia vysielania, miesto výkonu a druh vykonávanej práce a názov služieb, ktoré bude vykonávať pomocou vysielaných zamestnancov. Okrem toho je potrebné nahlásiť kontaktnú osobu poverenú na doručovanie písomností.
„Hosťujúcemu zamestnávateľovi budú doručené rozhodnutia o uložení pokuty a s ním súvisiace písomnosti prostredníctvom kontaktnej osoby. Preto odporúčame zvoliť takú kontaktnú osobu, ktorá sa orientuje v slovenskej legislatíve a má možnosť pravidelne preberať prípadnú poštu. Príkladom môže byť personalista, právnik alebo aj externá poradenská spoločnosť,“ vysvetľuje Monika Berežňáková, mzdová metodička spoločnosti Accace.
Hosťujúci zamestnávateľ je povinný Inšpektorátu práce na základe jeho žiadosti predložiť príslušné dokumenty aj po skončení vyslania, resp. predložiť preklad príslušných dokumentov alebo ich častí do slovenského jazyka v primeranej lehote určenej Inšpektorátom práce, čo v praxi znamená nie len vyššiu administratívnu záťaž ale aj zvýšené náklady.
„Vyššie uvedené povinnosti sa viažu na každé jedno vyslanie, a to bez ohľadu na jeho dĺžku. V zákone nie je zadefinovaný minimálny limit, t.j. aj v prípade, že by sa jednalo len o vyslanie na jeden pracovný deň. Podľa nášho názoru bude obzvlášť pri krátkych vyslaniach zložité rozlíšiť, čo je považované skutočne za vyslanie a čo za zahraničnú pracovnú cestu,“ dopĺňa M. Berežňáková. „Podobne to platí aj v iných členských krajinách EÚ, t.j. ak vysielate zamestnanca do zahraničia, odporúčame Vám informovať sa na podmienky v štáte, do ktorého ho vysielate.“
Nové povinnosti domácich zamestnávateľov
Domáci zamestnávateľ nemá také rozsiahle povinnosti ako hosťujúci zamestnávateľ voči slovenským inštitúciám. Avšak, ak ho NIP/IP vyzve na spoluprácu, musí mu poskytnúť informácie súvisiace s vyslaním.
Domáci zamestnávateľ môže po novom vyslať domáceho zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia Slovenskej republiky na územie iného členského štátu Európskej únie iba na základe písomnej dohody. Dohoda musí obsahovať najmä:
- deň začatia a skončenia vyslania,
- druh práce počas vyslania,
- miesto výkonu práce počas vyslania,
- mzdové podmienky počas vyslania.
Ak má zamestnanec pracovnú zmluvu na dobu určitú, môže byť vyslaný najdlhšie do konca doby určitej. Po predĺžení doby určitej, alebo po prechode na dobu neurčitú sa môže zamestnancovi predĺžiť aj doba vyslania. Zamestnanec sa po vyslaní musí vrátiť do domovského štátu. „Napriek tomu, že nie je určená maximálna doba vyslania zamestnanca, vždy musí byť vyslanie časovo ohraničené,“ upozorňuje M. Berežňáková.
Ochrana hosťujúceho zamestnanca
Dôležitou zmenou Zákonníka práce je rovnako zavedenie spoločnej zodpovednosti dodávateľa služby na území SR za vyplatenie mzdy zamestnancovi subdodávateľa (hosťujúcemu zamestnancovi). Hosťujúci zamestnanec sa môže domáhať splatnej mzdy, alebo jej časti u FO alebo PO, ktorá je dodávateľom služby na území Slovenskej republiky, ktorej priamym subdodávateľom je hosťujúci zamestnávateľ. Hosťujúci zamestnávateľ je povinný na požiadanie dodávateľovi služby bezodkladne poskytnúť údaje potrebné pre kontrolu, či hosťujúci zamestnávateľ poskytol hosťujúcemu zamestnancovi splatnú mzdu.
„Pracovné podmienky a podmienky zamestnávania domáceho zamestnanca sa spravujú právom štátu, na ktorého územie je vyslaný. Z uvedeného vyplýva, že ak vysielate zamestnancov do iných členských krajín, je Vašou povinnosťou zistiť podmienky tvrdého jadra, podľa týchto podmienok prispôsobiť zamestnancom pracovné podmienky a písomne o nich zamestnanca informovať. Uvedené platí pri vysielaní domácim aj hosťujúcim zamestnávateľom,“ upozorňuje M.Berežňáková. Ak chce napríklad slovenská firma vyslať zamestnancov na územie Rakúska, musí si táto spoločnosť vopred zistiť podmienky tvrdého jadra v Rakúsku a prispôsobiť pracovné podmienky zamestnanca (t.j. napríklad zvýšiť nárok na dovolenku, zvýšiť mzdu a podobne).
Vnútorný systém výmeny informácií
Vnútorný systém výmeny informácií (IMI) sa využíva na poskytovanie a overovanie informácií o migrujúcich poskytovateľoch služieb z členských štátov, ktorí poskytujú služby zahrnuté v smernici o službách. Prostredníctvom priamej elektronickej komunikácie si jednotlivé orgány členských štátov sami overujú informácie a predložené dokumenty.
V prípade nesplnenia si povinností, bude možné uložené pokuty vymáhať aj v inom členskom štáte. T.j. ak bola pokuta uložená v SR hosťujúcemu zamestnávateľovi, príslušné slovenské orgány budú môcť požiadať o výkon rozhodnutia príslušný orgán iného členského štátu. Podobný princíp bude platiť aj v iných členských krajinách voči slovenských firmám.
Vysielanie zamestnancov do zahraničia – Sociálne a zdravotné poistenie v rámci EÚ
Ak zamestnávateľ chce naďalej platiť sociálne a zdravotné poistenie v SR, je nevyhnutné, aby požiadal sociálnu poisťovňu o vystavenie formulára PD A1. Žiadosť o určenie uplatniteľnej legislatívy podáva zamestnanec, ktorý následne informuje zamestnávateľa. Ak Sociálna poisťovňa zamietne žiadosť o vystavenie formulára PD A1, musí zamestnávateľ platiť odvody od prvého dňa v krajine, do ktorej zamestnanca vyslal.
Základné pravidlá sociálneho poistenia v rámci EÚ:
- Prispieva sa iba do sociálneho systému jednej krajiny.
- Zamestnanec a zamestnávateľ prispievajú do sociálneho systému podľa krajiny, v ktorej zamestnanec pracuje.
Cieľom koordinačných nariadení EÚ je zabezpečiť, aby uplatňovanie rôznych vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia negatívne nepostihlo osoby, ktoré si uplatňujú svoje právo na voľný pohyb.
