Počet osobných bankrotov v prvom štvrťroku 2015 medziročne vzrástol

0
1212

Z aktuálnej analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau vyplýva pokračovanie trendu zvyšovania počtu osobných bankrotov v prvých troch kalendárnych mesiacoch roka. Za všetky prvé kvartály od roku 2007 sa počet osobných bankrotov prechodne znížil iba v prvom štvrťroku 2009, 2010 a 2014.

„Inštitút osobného bankrotu využilo v prvom štvrťroku 2015 na oddlženie 115 občanov, čo je síce o 26 viac ako pred rokom, kedy ich bolo 89, ale o 12 menej ako bol doposiaľ ich rekordný kvartálny počet (127) z posledného štvrťroka 2014,“ uvádza Jana Marková, hlavná analytička spoločnosti.

V priemere pripadalo na jeden mesiac 38 osobných bankrotov, o 8 viac ako v prvom štvrťroku 2014 (30). V januári 2015 bolo vyhlásených až 53 osobných bankrotov, čo prekonalo aj doposiaľ ich najvyšší mesačný počet (46) z októbra a decembra 2014.

Dôvod podania žiadosti o osobný bankrot sa dlhodobo nemení. Je ním bezvýchodisková situácia, do ktorej sa niektorí občania dostali z dôvodu neschopnosti splácať svoje finančné záväzky. „Spúšťačom problémov nemusí byť iba neuvážené zadlženie. Často sú to faktory, ktoré nie je možné vopred predvídať, najmä v dlhodobom časovom horizonte, ako napr. strata zamestnania, zníženie pracovnej schopnosti pre chorobu, pokles, resp. nedostatočná výška príjmov v pomere k výške dlhov a ďalším životným nákladom,“ vysvetľuje Jana Marková.

Regionálne rozdiely v počte vyhlásených osobných bankrotov pretrvávajú od zavedenia inštitútu osobného bankrotu. V prvom štvrťroku 2015 (prvý krát od roku 2008) využilo tento nástroj na oddlženie najviac občanov v Prešovskom kraji, v prvom štvrťroku 2014 v Banskobystrickom kraji. Najmenej občanov (8) zbankrotovalo v Trnavskom kraji, a to v obidvoch porovnávaných štvrťrokoch a v rovnakom počte.

V zásade by malo platiť, že inštitút osobného bankrotu je pre každého dlžníka – občana, u ktorého výška dlhov prevyšuje hodnotu jeho majetku. V podmienkach SR to pre finančnú a časovú náročnosť celého procesu neplatí a aj z tohto dôvodu využili občania ČR inštitút osobného bankrotu v prvom štvrťroku 2015 až 39 násobne viac. Zatiaľ čo v 1. štvrťroku 2015 pripadali v SR na 100 000 obyvateľov iba 2 osobné bankroty, v ČR ich bolo takmer 43. V prvom štvrťroku 2015 osobné bankroty v ČR takmer dvojnásobne (o 87,50 %) prevyšovali počet bankrotov právnických osôb a fyzických osôb – živnostníkov (2 392), zatiaľ čo v SR ich bolo viac iba o 17, t. j. o 14,78 % (98 vyhlásených konkurzov).

Tendencie vo vývoji celkového počtu osobných bankrotov.

V prvom štvrťroku 2015 bolo vyhlásených 115 osobných bankrotov, čo je o 26, t. j. o 29,21 % viac ako v prvom štvrťroku 2014 (89), ale o 12, t. j. o 9,45 % menej ako bol doposiaľ ich rekordný kvartálny počet (127) z posledného štvrťroka 2014.Vývoj potvrdil pokračovanie trendu zvyšovania počtu osobných bankrotov, ktorý v prvých troch kalendárnych mesiacoch zaznamenávame okrem ich prechodného zníženia v prvom štvrťroku 2009, 2010 a 2014 od roku 2007 (graf č. 1).Rýchlejším tempom sa ich počet medziročne zvyšuje od roku 2011, okrem už uvedeného prechodného poklesu v prvom štvrťroku 2014.

Graf č. 1: Vývoj počtu vyhlásených osobných bankrotov v 1. kvartáli od roku 2006

Graf č. 1 Vývoj počtu vyhlásených konkurzov v sekciách za 1. Q 2014 a 2015

Zdroj: Cribis Univerzálny register, CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o.

 

V priemere pripadalo na jeden mesiac 38 osobných bankrotov, o 8, t. j. o 29,21 % viac ako v prvom štvrťroku 2014 (30). V januári 2015 bolo vyhlásených až 53 osobných bankrotov, čo prekonalo aj doposiaľ ich najvyšší mesačný počet (46), ktorý sme zaznamenali v 2 mesiacoch roku 2014 – v októbri a decembri.

Dôvod vysokého počtu osobných bankrotov sa dlhodobo nemení. Je ním bezvýchodisková situácia, do ktorej sa niektorí občania dostali z dôvodu neschopnosti splácať svoje finančné záväzky. Spúšťačom problémov nemusí byť iba neuvážené zadlženie. Často sú to faktory, ktoré nie je možné vopred predvídať, najmä v dlhodobom časovom horizonte, ako napr. strata zamestnania, zníženie pracovnej schopnosti pre chorobu, pokles, resp. nedostatočná výška príjmov v pomere k výške dlhov a ďalším životným nákladom.

 

Regionálne rozdiely v počte vyhlásených osobných bankrotov pretrvávajú od zavedenia inštitútu osobného bankrotu.

Najviac osobných bankrotov pribudlo v prvom štvrťroku 2015 po dlhom období siedmych rokov v Prešovskom kraji. Zároveň sme v ňom zaznamenali najväčší medziročný nárast počtu osobných bankrotov o 13 (z 8 na 21), t. j. o 162,50 % a podiel Prešovského kraja na ich celkovom počte sa zvýšil z 8,99 % na 18,26 %, t. j. o 9,27 percentuálnych bodov (graf č. 2). V rovnakom období roku 2014 bolo najviac vyhlásených osobných bankrotov (15) v Banskobystrickom kraji (štvrtý v poradí v prvom štvrťroku 2015).

Po Prešovskom kraji nasledovali Bratislavský kraj s 19 osobnými bankrotmi a podielom 16,52 % a Košický kraj s 18 osobnými bankrotmi a podielom 15,65 % na ich celkovom počte. V obidvoch krajoch sa počet osobných bankrotov medziročne zvýšil rovnako, o 9. Najmenej občanov (8) zbankrotovalo v Trnavskom kraji, a to v obidvoch porovnávaných štvrťrokoch a v rovnakom počte, ale podiel kraja na všetkých osobných bankrotoch sa medziročne znížil z 8,99 % na 6,96 %, t. j. o 2,03 percentuálnych bodov.

Na rozdiel od tendencie k nárastu počtu osobných bankrotov za SR celkom sa ich počet medziročne znížil o 4 (zo 14 na 10) v Žilinskom kraji (siedmy v poradí) a o 3 (zo 14 na 11) v Trenčianskom kraji (šiesty v poradí). Okrem Trnavského kraja sa počet osobných bankrotov nezmenil v porovnaní s prvým štvrťrokom 2014 ani v Nitrianskom kraji (11 bankrotov).

Graf č. 2: Vývoj počtu vyhlásených osobných bankrotov za 1. Q 2014 a 2015 v krajoch

Graf č. 1 Vývoj počtu vyhlásených osobných bankrotov  v 1. kvartáli od roku 2006

Zdroj: Cribis Univerzálny register, CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o.

Osobný bankrot je mnohonásobne viac využívaný v ČR

V zásade by malo platiť, že inštitút osobného bankrotu je pre každého dlžníka – občana, u ktorého výška dlhov prevyšuje hodnotu jeho majetku. V podmienkach SR to pre finančnú a časovú náročnosť celého procesu neplatí a aj z tohto dôvodu využili občania ČR inštitút osobného bankrotu v prvom štvrťroku 2015 až 39 násobne viac (tabuľka č. 1).

Zatiaľ čo v 1. štvrťroku 2015 pripadali v SR na 100 000 obyvateľov iba 2 osobné bankroty, v ČR ich bolo takmer 43. V priemere na mesiac pripadalo na 100 000 obyvateľov v SR 0,7 osobného bankrotu, v ČR ich bolo 14. V ČR bola zaznamenaná opačná tendencia vo vývoji počtu vyhlásených osobných bankrotov – ich počet sa v porovnaní s prvým štvrťrokom 2014 znížil o 759 (z 5 244 na 4 485), t. j. o 14,47 %.

Tabuľka č.1: Porovnanie vývoja počtu osobných bankrotov v SR a ČR za 1. Q 2015

mesiace roku 2015 január február marec 1. Q 2015
počet osobných bankrotov v SR 53 26 36 115
počet obyvateľov v SR* 5 421 349 5 421 349 5 421 349 5 421 349
podiel na 100 000 obyvateľov v SR 1,0 0,5 0,7 2,1
počet osobných bankrotov v ČR 1 513 1 399 1 573 4 485
počet obyvateľov v ČR* 10 538 275 10 538 275 10 538 275 10 538 275
podiel na 100 000 obyvateľov v ČR 14,4 13,3 14,9 42,6

 

Zdroj: Cribis Univerzálny register, CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. a vlastné výpočty, Insolvenční rejstřík, výpočty CRIF – Czech Credit Bureau, a. s., Štatistický úrad Slovenskej republiky, Český statistický úřad

*Najaktuálnejší zverejnený počet obyvateľov v SR a v ČR k 31. 12. 2014

Osobné bankroty v ČR boli opäť výrazne početnejšie ako bankroty podnikateľských subjektov. V prvom štvrťroku 2015 takmer dvojnásobne (o 87,50%) prevyšovali počet bankrotov právnických osôb a fyzických osôb – živnostníkov (2 392 vyhlásených konkurzov), zatiaľ čo v SR ich bolo iba o 17, t. j. o 14,78 % viac (98 vyhlásených konkurzov).