Pitný režim a hydratácia organizmu sa v poslednom období stali často diskutovanou témou. Aj napriek tomu, že sa pitný režim vo všeobecnosti považuje za nevyhnutný pre zachovanie zdravia a správneho fungovania organizmu, objavili sa aj názory, že jeho presadzovanie a dodržiavanie je len módnym hitom a nepredstavuje reálne potreby ľudského tela. Aká je teda pravda? Ako by mal pitný režim v skutočnosti vyzerať? Ktoré ďalšie mýty o príjme tekutín sú mylnou predstavou, a ktoré sú naopak pravdou?
Pri hľadaní odpovedí na tieto a ďalšie otázky je nevyhnutné uvedomiť si význam vody pre telo a metabolizmus človeka. Voda tvorí v organizme prostredie a optimálne podmienky pre nepredstaviteľný počet chemických a biochemických procesov. V skutočnosti je v organizme najviac zastúpenou látkou – v priemere tvorí 60 % telesnej hmotnosti, no jej objem sa pohybuje v rozmedzí od 45 až do 75 %. To závisí predovšetkým od veku, pohlavia a telesnej stavby.
Celkový objem vody v tele klesá s vekom, u novorodencov je jej podiel najvyšší a naopak u jedincov starších ako 50 rokov najnižší.
Vedeli ste, že obsah vody…
– v tukovom tkanive (10 %) je nižší ako v kostiach (22 %)?
– v orgánoch je pomerne vysoký – napr. v pečeni 68 % a v obličkách 83 %?
– v mozgu je 75 % a v krvi až 95 %?
Jej bohaté zastúpenie vyplýva z mnohých funkcií, ktoré v organizme zastáva. Voda pomáha prenášať živiny do buniek a kyslíka do mozgu, absorbovať a asimilovať minerály, vitamíny, aminokyseliny, glukózu a iné látky, regulovať telesnú teplotu, pôsobí ako mazivo pre kĺby a svaly, odplavuje toxíny a rozpúšťa odpadové látky. Pri týchto a ďalších metabolických procesoch dochádza k jej prirodzeným stratám, ktoré sa líšia v závislosti od rôznych podmienok prostredia. Organizmus je odkázaný na neustály prísun vody tak, aby jej obsah v tele zostával prakticky konštantný a samotnú funkciu vody v organizme je nutné zabezpečiť jej rovnovážnym prísunom a vylučovaním.
V miernom klimatickom pásme stratíme prostredníctvom dýchania, potenia, moču a stolice približne 1,5 až 2 litre vody denne, preto je nevyhnutné zabezpečiť jej opätovný príjem.
Podľa gastroenterológa Petra Minárika sa ako pomôcka pre oprávnený príjem tekutín dá použiť pravidlo podľa nasledovnej jednoduchej schémy:
7 – 10-ročné deti: 60 ml tekutín na kg telesnej hmotnosti,
10 – 13-ročné deti: 50 ml na kg telesnej hmotnosti,
14 rokov a viac: 30 – 40 ml na kg telesnej hmotnosti.
Lekár však upozorňuje, že tieto čísla vyjadrujú bazálny príjem tekutín, ktorý nezohľadňuje zvýšenú potrebu z iných príčin. Takými príčinami môže byť šport alebo zvýšená fyzická námaha pri práci spojená s potením, ale aj pobyt v saune, horúčka a pod. Vtedy je potrebné telu dodávať viac tekutín. To, koľko tekutín reálne potrebujeme je ovplyvnené viacerými faktormi – vekom, telesnou hmotnosťou, zložením a množstvom stravy, telesnou aktivitou, aktuálnym zdravotným stavom, ale aj teplotou a vlhkosťou prostredia.
Pre porovnanie:
– Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča príjem 1,4 až 4,5 litra vody za deň
– Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) odporúča príjem 2 až 2,5 litra vody za deň
Z uvedeného vyplýva, že optimálny denný príjem tekutín je pomerne variabilný a závisí od viacerých premenných, pričom najlepším indikátorom stavu hydratácie je farba moču. Venovať adekvátnu pozornosť pitnému režimu je dôležité, nakoľko už 1% strata tekutín vedie k príznakom dehydratácie a 10% strata už môže mať fatálne následky.
foto: shutterstock.com
