Domov Komerčné články Stal sa poplatok za rozvoj konečne prioritou aj hlavného mesta?

Stal sa poplatok za rozvoj konečne prioritou aj hlavného mesta?

Dynamika výstavby v Bratislave, ako aj v iných slovenských mestách, je viditeľná doslova z mesiaca na mesiac. V centre i na perifériách vyrastajú nové projekty ako huby po daždi. Sú na túto dynamiku pripravené aj pokladne samospráv? Ako obce riešia budovanie a obnovu infraštruktúry či revitalizáciu okolitých verejných oddychových zón?

Keď nám na ulici vyrastie nová budova, tešíme sa, že naše okolie ožilo a neďaleký objekt sa po rokoch chátrania stal konečne funkčným projektom v našej časti mesta. Niekedy pribudnú aj kvalitné verejné priestory, alebo zrekonštruované cesty, inokedy je nová stavba obklopená rozbitými chodníkmi, poškodenými lavičkami a neďaleký park by si po dvadsiatich rokoch zaslúžil rekonštrukciu. Čo môže za túto disharmóniu medzi novou výstavbou a jej bezprostredným okolím? Ako môže mesto udržiavať krok s modernizáciou aj bez miliónov, ktoré nemá na účtoch?

Odpoveď na tieto otázky ponúka Inštitút urbánneho rozvoja už od svojho vzniku, niektorí jeho členovia ešte skôr. Už pred 9 rokmi predstavil Ing. arch Drahan Petrovič (jeden zo zakladajúcich členov IUR) primátorovi Ďurkovskému princípy poplatku za rozvoj, ktorý sa úspešne využíva vo Vancoveri v Kanade. Obdobne sa uplatňujú príspevky v Škandinávii, v USA a iných krajinách . Aj vďaka tomu patrí Vancouver, Mníchov či Auckland na prvé priečky rebríčka miest s najvyššou úrovňou a kvalitou života.

„Potreby mesta sa vo Vancouveri financujú z dvoch zdrojov – z daní obyvateľov a z príspevkov developerov. Dane však aj tam pokrývajú len nevyhnutný chod mesta. A, samozrejme, žiadny politik ich radikálne nezvýši. Mesto realizuje svoj rozvoj práve za pomoci príspevkov od developerov. Je pravidlom, že výrazne sa skvalitňuje len tá časť mesta, kde sa umiestňuje nový development a obyvatelia toto pravidlo rešpektujú. Príspevky majú teda aj iný význam – napomáhajú v území presadzovať novú výstavbu,“ uviedol autor myšlienky aplikovania poplatku za rozvoj na Slovensku, architekt Drahan Petrovič, ktorý pôsobil niekoľko rokov v kanadskom Vancouveri

Ako by poplatok za rozvoj pomohol mestám a obciam na Slovensku?

Návrh konceptu Poplatku za rozvoj z dielne IUR odbúrava doterajší nedostatok pravidiel a parazitovanie medzi mestom a stavebníkom navzájom. Zavedením tohto poplatku by sa vniesli pravidlá pri výstavbe nových projektov, kedy každý stavebník si bude môcť jasne nastaviť financovanie projektu bez toho, aby samospráva ad hoc žiadala doteraz nezmienené neočakávané požiadavky.Na druhej strane by mala obec presnú predstavu, koľko eur s novým bytovým domom či výstavbou nových rodinných domov príde do kasy samosprávy.

„Cieľom návrhu zákona o miestnom poplatku za rozvoj je zavedenie pravidiel pri prispievaní na rozvoj infraštruktúry. Zákon by mal zabezpečiť, aby prispieval každý, kto akýmkoľvek spôsobom prináša do dnešného prostredia „záťaž“ vo forme novej výstavby. Aby bol poplatok férový, tak by mali prispievať všetci, to znamená tak stavebník napr. jedného rodinného domu, ako aj developer budujúci novú štvrť so stovkami bytov. Samozrejme každý proporčne k množstvu nadzemnej podlažnej plochy, ktorú do prostredia umiestňuje,“ uviedol architekt Drahan Petrovič, spoluzakladateľ IUR.

Top 5 benefitov pri zavedení miestneho poplatku za rozvoj

  • Zhodnotenie okolia novej výstavby (ihriská, parky, škôlky, infraštruktúra)
  • Zvýšenie kvality života obyvateľov v dotknutej lokalite
  • Zvýšenie bonity nehnuteľnosti v dotknutom území
  • Zlepšená koordinácia výstavby infraštruktúry medzi stavebníkmi a samosprávou
  • Zníženie korupcie a klientelizmu

Prečo Zákon o miestnom poplatok za rozvoj stále neexistuje?

Pracovná verzia zákona o miestnom poplatku bola pripravená Úniou miest Slovenska (v spolupráci s IUR) a následne ďalej rozpracovaná na Ministerstve financií SR ešte v rokoch 2013 a 2014. Zástupcovia samospráv ako aj developeri už majú za sebou prvé debaty o tom, čo je v návrhu nutné upraviť, aby bol funkčný a nediskriminačný. Pozitívne, ale aj s určitou opatrnosťou, vnímajú návrh zákona aj developeri. Vítaným prínosom zákona je skutočnosť, že vnesie do procesu výstavby poriadok a rovnaké pravidlá pre všetkých, môže ale spôsobiť zvýšenie cien bytov ako aj iných stavieb.

Dnes je okolo zákona mierny šum a s ohľadom na blížiace sa voľby je pomerne citlivou politickou témou.

„Jednými z najdôležitejších častí zákona, ktoré ešte nie sú definitívne upravené, je určenie  maximálnej výšky sadzby poplatku, ako aj zapracovanie možnosti „započítateľnosti“,“ uviedol Juraj Suchánek, Výkonný riaditeľ IUR.

Započítateľnosť definuje, že nie vždy je nutné, a tiež efektívne, finančné plnenie. Tento model je win-win pre obe strany. Samospráva napríklad nemusí robiť výberové konanie na realizáciu križovatky a dohliadať na termíny dostavby projektu, ale môže ju popri výstavbe urobiť za obec stavebník. Na druhej strane si bude môcť túto investíciu stavebník odpočítať z hodnoty, ktorú by mal v rámci poplatku za rozvoj odviezť do pokladne obce. Bude na dohode medzi samosprávou a stavebníkom, či bude poplatok za rozvoj finančným príspevkom obci, alebo zrealizované dielo na kľúč. Dôležité však je, že každý stavebník bude obci prispievať rovným dielom určeným na základe hrubej nadzemnej podlažnej plochy novej stavby. Ak by započítateľnosť neexistovala, hrozili by prípady keď stavebník zrealizuje mestom požadované investície do verejnej infraštruktúry a zároveň by bol povinný platiť aj poplatok (čo by neprimerane navýšilo cenu stavby).

Projekty, ktoré ročne odovzdajú developeri bratislavskému magistrátu, alebo mestským častiam, už aj dnes dosahujú hodnotu v miliónoch Eur. Niektoré z nich sú známe aj verejnosti:

Názov projektu Hodnota
Rekonštrukcia križovatky Bajkalská/ Prievozská (r. 2013, HB Reavis) 3 600.000 €
Výstavba kruhového objazdu a úprava ciest (r. 2014, VW Slovakia) 1 700.000 €
Finančný príspevok na rozvoj infraštruktúry pre MČ Nové mesto (r. 2015, Penta – Rezidencie Pri mýte) 230 000 €
Príspevok na rekonštrukciu parku Andreja Hlinku v Ružinove (r. 2014, viacerí súkromní investori) 900 000 €