Domov VYCHYTÁVKY Televízia a film: Ako si máme správne ochrániť oči

Televízia a film: Ako si máme správne ochrániť oči

Pri sledovaní filmu a televízie sa pred okom vystrieda každú sekundu 24 obrázkov, ktoré pre retardáciu pri vnímaní jednotlivých následných obrazov dávajú dojem plynulého obrazu.

Zrakové pocity totiž nevznikajú hneď pri pôsobení podráždenia, ale až po dobe latencie 0, 1 sekundy. Taktiež vymiznutie pocitu svetla trvá dlhšie. Toto predĺženie alebo retardácia sa volá následný obraz a trvá tak dlho, kým vymiznú rozpadové produkty vznikajúce v sietnici pôsobením svetla. V súvislosti s javom retardácie sa môže vyskytnúť stav, že vnímame pohyb predmetov nepohybujúcich sa alebo pohybujúce sa predmety registrujeme ako stojace.

V kine existencia následných obrazov umožňuje vidieť pohyb na premietacom plátne. Ide o pohyb zdanlivý, oko vidí vlastne syntézu obrazov, ktoré sa plynulo menia. Čím viac obrazov sa premietne za časovú jednotku, tým rýchlejší, presnejší a plynulejší je vnímaný pohyb. Vplyvom následných obrazov oko totiž neregistruje prestávky medzi obrazmi premietnutými rýchlo za sebou, ale ich vníma ako spojitý pohyb.

Na televíznej obrazovke sa okrem toho ešte každý jednotlivý obraz skladá z množstva bodov zložených do riadkov. V našej norme je to 625 riadkov. Za sekundu teda vnímame 15 625 riadkov. To sú optické podnety, ktoré sú v určitom veľmi rýchlom rytme a naše oko nie je schopné postrehnúť rozdiely, ale v mozgovej kôre môžu spôsobiť útlm. Televízny obraz je prenášaný diskrétne. Mihá frekvenciou 50 herzov. Toto blikanie obrazovky človek normálne nemusí vnímať, ale aj tak pôsobí na ľudský organizmus. Má podiel na nepriaznivom vplyve dlhotrvajúceho sledovania televízie. Ďalšou špecificitou televízneho obrazu je spektrálne zloženie vyžarovaného svetla. Pri čiernobielej obrazovke má spektrum 2 maximá: v žltozelenej oblasti a v modrej oblasti. Prvé sa kryje s maximálnou spektrálnou citlivosťou zraku, druhé je v oblasti modrej citlivých čapíkov, ktorých funkcia sa zdá byť u človeka rudimentárna. Výsledkom je určitý nepriaznivý vplyv z hľadiska adaptácie oka.

Vedci skúmali otázku vplyvu televízie z hygienicko-pracovného hľadiska. Zistili zhoršenie farbocitu u pracovníkov vysielača farebnej televízie na konci zmeny. Zdravé oči môžu bez negatívneho vplyvu sledovať kino i televíziu. Sú len krátkodobé zmeny vo vnímaní farieb, pri dlhodobom sledovaní asi v 9 percentách. Osoby s chorobnými zmenami očí a poruchami zraku však môžu mať určité ťažkosti . Ide hlavne o ľudí s poruchami svalovej rovnováhy a o krátkozrakých. Osvetlenie zorného poľa pri sledovaní filmu na plátne alebo pozeraní televíznej obrazovky má nízku hladinu, čím vzniká “nočná krátkozrakosť”’. Na jej korekciu je potrebná 1 dioptria. U krátkozrakých je situácia ešte zhoršená vlastnou refrakčnou chybou. U ďalekozrakých je situácia opačná. Pri sledovaní filmu v kine, televízneho programu v televízii i pri riadení motorového vozidla v noci majú krátkozrakí i ďalekozrakí hmlisté videnie a okuliare pociťujú ako nepríjemné. Hovorí sa o prechodnej krátkozrakosti u pracovníkov s televíznymi monitormi. V slabo osvetlených miestnostiach je však oko nielen krátkozraké, ale sa zužuje aj šírka akomodácie. To sa subjektívne vníma ako “večerné zhoršenie zraku”. Mladí ľudia môžu akomodáciou tento jav eliminovať, starší nie.

Prechodná krátkozrakosť sa vysvetľuje kŕčom ciliárneho svalu, ktorý umožňuje šošovke meniť svoju hrúbku. Na osoby s glaukómom s úzkym komorovým uhlom alebo s uzavretým komorovým uhlom má televízia nepriaznivý vplyv rozšírením zrenice, čo vedie ku vzniku záchvatov glaukómu. Konštrukcia moderných televízorov nepripúšťa poškodenie očí ionizujúcim žiarením z obrazovky. Pri filmovom predstavení sa dívame do diaľky. Oči sú v paralelnom postavení. Nenamáhajú sa ani pohybmi, ani nadmernou akomodáciou.

Pri sledovaní televízie sú však oči v konvergentnom postavení. Je zapojená akomodácia. Horšia situácia je, keď televízny obraz nie je ostrý a oko sa snaží ho zaostriť. Pri dlhodobom sledovaní televízie môže preto nastať preťaženie oko hybných svalov a akomodačného aparátu. Po čase sa preto dostaví únava.

Prejavuje sa :

–       pocitmi zahmlievania, chvenia obrazu, pocitmi sucha a pálenia očí, slzenia, začervenania spojiviek, bolesťami hlavy, únavou. televíznym spánkom.

Dlhodobé sledovanie televíznej obrazovky pri plnení pracovných povinností oči nepoškodzuje. Subjektívne ťažkosti nie sú trvalé. Nedochádza k poškodeniu funkcie zrakovej dráhy a zrakového centra. Vzniká len spazmus ciliárneho svalu. Odporúča sa 8 – 9 hodín maximálna hranica práce pri monitore. Po hodine nepretržitej práce pri monitore by mali mať pracovníci polhodinovú prestávku.

Podobne je to u pracovníkov pracujúcich s veľmi drobnými súčiastkami 1 – 2 mm. Tu sa odporúča po 45 minútach práce 5 minútová prestávka.

Skúmaním sa zistilo, že 1- hodinová práca s obrazovkou má iba nepatrný efekt. Aj 2- hodinová práca s jednou pauzou má relatívne ľahké vedľajšie účinky .Vzniká prechodná myopizácia (krátkozrakosť). Trvá 10 – 15 minút, kým sa zrak znovu zotaví. Zrak sa potom uspôsobí na ďalekozrakú akomodáciu. Po 2-hodinovej práci vykazujú pracovníci s obrazovkou predĺženú dobu akomodácie. Sú aj poruchy vo farebnom videní .Napríklad po jednohodinovej práci s obrazovkou je videnie ako cez ružové okuliare. Farebné zmeny boli zistené aj americkými autormi. Tieto poruchy nie sú zatiaľ objasnené. Poruchy farebného videnia môžu trvať niekoľko minút až niekoľko hodín.

Návrh opatrení pre pracovníkov pri televíznej obrazovke, či monitore:

  • nepoužívať’ tienené sklá
  • po dvoch hodinách práce polhodinová prestávka
  • sledovať televízny obraz 8 hodín denne, 30 hodín týždenne
  • regulovať kontrast
  • pri pozorovaní farebného signálu mať bielu nereflektujúcu plochu 1l x1l m, na ktorú by cez prestávku pracovník mohol pozerať 3 – 4 minúty na odstránenie farebnej astenopie

Aké má byt’ teda hygienické sledovanie televízie a kina?

  • je treba korigovať refrakčné chyby správnymi okuliarmi a tieto aj nosiť
  • zaistiť primerané osvetlenie miestnosti – steny za televízorom ,aby televízna obrazovka nebola osvetlená priamo zo zdroja svetla (použije sa malá lampa za televízor, ktorá osvetľuje stenu za ním, zníži sa kontrast , respektíve rozdiel v kontraste o tretinu, čo je znesiteľné).
  • správne nastaviť jas televíznej obrazovky. Obrazovka má oveľa vyšší jas. Centrálna časť sietnice a jej periféria sú trvalo v nerovnováhe, , čo vedie k predčasnej únave.

Mnohé nepríjemné pocity (napínanie na vracanie, bolesti hlavy, únava mladých osôb, pocity strachu, epileptické záchvaty) spočívajú vo zvýšenej chorobnej reaktivite mozgu. Celková osvetlenosť miestnosti tento negatívny účinok zmierňuje. Sledovanie televízie by teda nemalo presahovať 15 – 20 hodín týždenne.