Domov Komerčné články Peter Paľa:V detstve som beh nenávidel, teraz ma napĺňa

Peter Paľa:V detstve som beh nenávidel, teraz ma napĺňa

Keď absolvoval prvé tri triatlony, zatúžil zorganizovať vlastný. Tak vznikol najťažší slovenský triatlon, Oravaman. Jeho zakladateľ Peter Paľa Veroniku Otrubovú ochladil v Liptovskej Mare, spolu s triatlonistami z Oravaman klubu ju odprevadil na poriadnom kuse cesty a nakoniec jej daroval originálny oravský klobúk. Tie fotky musíte vidieť! Veronika neohrozene beží Slovenskom v rámci projektu Posledný kúsok.

Veronika Otrubová sa tento rok chystá na najťažší triatlon na Slovensku – Oravaman. Peter Paľa je jej vzor a kamarát. Napriek tomu, že sa iba v noci vrátil z pretekov v Nemecku, neváhal a pomohol ambasádorke projektu Posledný kúsok, ktorá v priebehu 23 dní ubehne 650 kilometrov naprieč Slovenskom, aby si overila, či si ľudia na Slovensku trúfnu na jemnosť a ukážu, že sú prajní a ochotní pomôcť aj cudziemu človeku a podeliť sa s ostatnými. Stovky kilometrov Veronika prebehne ale najmä pre svoje tri ženy – mamu, sestru a neterku. Venuje im najcennejší posledný kúsok čokolády ako poďakovania za to, že vždy stáli pri nej a pomáhali jej pri ťažkom tréningu ale aj v bežnom živote. Chce takto inšpirovať Slovenky a Slovákov, aby sa podelili s inými a pomáhali ľuďom vo svojom okolí.

O akú najcennejšiu vec ste sa podelili a s kým?

Najcennejšia vec v mojom živote je zdravie, za ktoré vďačím mojim rodičom, a šťastie, za ktoré vďačím mojej priateľke. A s ňou sa aj o to šťastie delím.

Čo by ste urobili s posledným kúskom čokolády a s kým prípadne by ste sa oň podelili?

V tom mám už dávno jasno, dal by som ho mojej priateľke, ktorá je pre mňa najväčšou oporou.

Beh je poslednou časťou pretekov – čo pre triatlonistov a vás osobne znamená?

V detstve som zo srdca beh nenávidel, nikdy mi to nešlo a nevládal som. Keď som v puberte začal trošku behať, začalo ma to baviť a baví ma to dodnes. Myslím, že beh je na triatlone kľúčový, najmä pri dlhom triatlone. Je obrovský rozdiel odbehnúť maratón na úrovni 3,5 hodiny alebo ho odkráčať v čase okolo 5 a viac hodín. Beh je pre mňa relax a oddych. Mám na ňom rád, že sa dá robiť za každého počasia a v hocijakom teréne. Túto zimu sme behávali častokrát v silných mrazoch a niekedy sme mali sneh aj vyše kolien. Keď ste premrznutí, nevládzete, ste hladní no i napriek tomu sa usmievate a tešíte, to je signál že beh vás napĺňa a baví.

Ako vznikol nápad založiť Oravaman?

Nápad vznikol v auguste 2010, kedy som ako triatlonový nováčik po troch absolvovaných triatlonoch dostal chuť na niečo výnimočné. Oslovil som kamaráta Mira Polgára, ktorý bol vtedy na brigáde v USA. Niekoľko týždňov sme si písali a premýšľali, čo by sme mohli vytvoriť. Bez akýchkoľvek skúseností a informácií, vymysleli sme triatlon, ktorý mal byť náročný, výnimočný, unikátny, originálny a mal sa odohrávať v krásnom prostredí Západných Tatier. V septembri sme dali nášmu „snu“ názov Oravaman a začali sme s prípravou. Pôvodne to mala byť akcia pre 15-20 „bláznov“, ktorí by si zašportovali a v cieli by si dali guľáš. Avšak čím dlhšie sme preteky pripravovali, tým viac nás to začalo baviť a určili sme si ciele, ktorých sa držíme aj dnes.

Aká je bežecká trasa na Oravamane?

Beh na Oravamane je špecifický, lebo hneď na začiatku je strmý výbeh na Rákoň a potom nasleduje dlhé klesanie do cieľa s dvoma väčšími stúpaniami.  Za normálnych okolností tí najlepší triatlonisti behávajú polmaratón na úrovni 70-80 minút. U nás na Oravamane majú tí najlepší čas na horskom polmaratóne cez 90 minút, niektorí až ku 3 hodinám. Základ je ísť opatrne a rozložiť si sily. Cieľ je ďaleko a netreba sa nikam zbytočne ponáhľať.

Aj keď sa Oravaman bude tento rok konať len po piaty krát, čím to je, že po spustení registrácie sa kapacita pretekov naplní za pár minút? V čom podľa vás spočíva fenomén, ktorý Oravaman vybudoval?

Od začiatku sa držíme našej filozofie, ktorou je robiť výnimočné, krásne a rodinné preteky. Keď k tomu pridáte ľudský prístup a snahu ísť ďalej, napredovať a zlepšovať sa, vaše podujatie sa stane postupne obľúbeným. Sme veľmi radi a vďační za to, že je o naše preteky záujem, a to nám dodáva silu a chuť stále sa zlepšovať a uspokojovať pretekárov.

Čo by ste odkázali slovenským bežcom?

Beh je krásny šport. V podstate je jedno, o aký druh behu ide. Hlavné je behať s rozumom a hlavne v zdraví. Keďže mám za sebou dve artroskopie, tak si dávam pri behu pozor a o to viac si každý tréning vážim. Dôležité je mať dobré tenisky a aj oblečenie, pretože čím dlhší beh, tým je komfort pri pohybe dôležitejší. Kto hľadá motiváciu a bojí sa pretekať, odporúčam absolvovať nejaký pekný beh v prírode alebo polmaratón vo väčšom meste. A potom príde aj chuť na beh a časom sa z behu stane taká „zdravá droga“.