Domov Komerčné články Aké zmeny prináša plánovaná novela zákona o dani z príjmov?

Aké zmeny prináša plánovaná novela zákona o dani z príjmov?

Od 1.januára 2015 vstúpi do platnosti novelizovaný zákon a dani z príjmov, ktorý si kladie za cieľ znížiť daňové úniky a konsolidovať verejné financie. Poradenská spoločnosť Accace, ktorá na Slovensku pôsobí v oblasti spracovania účtovníctva, miezd a daňového poradenstva, Vám predstavuje vybrané zmeny navrhovanej novely s výrazným dopadom na podnikateľov, o ktorých sa zatiaľ moc nehovorilo.

Predĺženie lehoty na podanie daňového priznania po novom
Od 1. januára 2015 sa plánuje novela ustanovenia §49 ods. 3 Zákona o dani z príjmov, ktorá upravuje možnosť predĺženia lehoty na podanie daňového priznania. Plánované znenie upravuje, že správca dane môže na žiadosť daňovníka alebo z vlastného podnetu predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania najviac o tri mesiace, ak ide o žiadosť daňovníka podanú najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania. Rovnaký postup sa uplatní u daňovníka v konkurze a likvidácií. Ak súčasťou príjmov uvedených v daňovom priznaní sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, môže správca dane predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania najviac o šesť mesiacov.
Ako vysvetľuje Peter Pašek, Managing Director Accace Slovakia: „vyššie uvedené znamená, že už nebude možné predlženie lehoty na podanie daňového priznania len oznámiť, ale bude potrebné podať žiadosť a to v zákonnej lehote, t.j.  najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania. Treba však zobrať na vedomie, že takáto žiadosť podlieha schváleniu správcom dane.“
Proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania sa nemožno odvolať. Znamená to, že ak správca dane predĺženie lehoty neschváli, nie je možné podať odvolanie.
 „Keďže v prechodných ustanoveniach nie je osobitná úprava k danému ustanoveniu, máme zato, že už pri podaní daňových priznaní s lehotou na podanie po 1.januári 2015 vrátane, je potrebné postupovať v súlade s novými pravidlami. To znamená, že aj pri daňových priznaniach za rok 2014 podávaných do 31. marca 2015,“ upozorňuje Pašek.

foto:shutterstock.com

Paušálne výdavky u zamestnávateľov
Podľa návrhu znenia novely bude môcť uplatniť paušálne výdavky pri uplatňovaní daňových výdavkov v súvislosti so spotrebovanými pohonnými látkami iba zamestnávateľ, ktorý uplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP voči svojmu zamestnancovi. Znamená to, že ich môže uplatniť iba zamestnávateľ, ktorého zamestnanec má možnosť využívať firemné vozidlo aj na súkromné účely a zamestnávateľ mu takéto využitie „dodaňuje“ tzv. „1%“.
V ostatných prípadoch bude musieť zamestnávateľ na preukázanie daňových výdavkov v súvislosti s pohonnými látkami používať knihu jázd alebo prístroje satelitného sledovania prevádzky vozidiel.

Náklady na poradenské a právne služby ako daňový výdavok
Ako upozorňuje Pašek: „náklady na  poradenské a právne služby budú daňovým výdavkom až ich uhradením a to od zdaňovacieho obdobia, ktoré začína počnúc 1. januárom 2015 a neskôr.“ Znamená to, že daná úprava sa nebude ešte týkať zdaňovacích období nastavených na úrovni hospodárskeho roku, ktoré sa začali počas roku 2014 a ktoré budú končiť počas roku 2015.

Vyradené zásoby ako daňový výdavok
Novela upravuje, že ak daňovník vyradil zásoby – napríklad z dôvodu exspirácie – a nepreukáže pred uplynutím lehoty exspirácie, že vykonal opatrenia na podporu predaja, napríklad formou postupného znižovania ceny tovaru, nebudú sa výdavky (náklady) považovať za daňový výdavok vo výške obstarávacej ceny tovaru. Toto sa nevzťahuje na bezodplatné odovzdanie zásob potravín Potravinovej banke a liekov, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis podľa osobitného predpisu.
Vyradenie zásob bez stanovenej doby exspirácie sa bude považovať za nedaňový výdavok, ak daňovník nepreukáže príjem z ich predaja.

„Brutácia“ nepeňažného príjmu
Novela zákona o dani z príjmu prináša zmenu aj pri nepeňažnom plnení poskytnutom zamestnancom. Od 1. januára 2015 sa bude považovať nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane, za príjem zamestnanca. Za nepeňažný príjem sa môžu považovať napríklad wellness poukážky, pobytový zájazd, náklady na bývanie, školné a iné.
Zamestnávateľ však môže toto nepeňažné plnenie navýšiť na sumu vypočítanú podľa vzorca upraveného v novelizovanom zákone, pričom za príjem zo závislej činnosti zamestnanca sa v tomto prípade považuje takto navýšené nepeňažné plnenie, t.j. tzv. „brutácia“ príjmu. Takéto navýšenie spolu s hodnotou nepeňažného plnenia bude predstavovať pre zamestnanca zdaniteľný príjem zo závislej činnosti.
Brutácia príjmu nie je možná iba pri:
– príjmoch v podobe odmeny za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a sčítacieho komisára
– nepeňažných plneniach poskytnutých bývalým zamestnávateľom, poberateľovi predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku a poberateľovi výsluhového dôchodku
– nepeňažných príjmov v podobe možnosti používania firemného vozidla aj na súkromné účely zamestnanca
Podstata „brutácie“ bude spočívať v tom, že zamestnávateľ navýši nepeňažný príjem o preddavok na daň a poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec na sociálne  a zdravotné poistenie. Takto navýšené nepeňažné plnenie je súčasťou zdaniteľnej mzdy zúčtovanej a vyplatenej zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie.
Na rozdiel od bežného spôsobu bude zamestnávateľ pri výpočte zdaniteľnej mzdy týmto navrhnutým spôsobom povinný zaplatiť za zamestnanca sumy zrazené na poistné a príspevky a tiež preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zúčtovanej a vyplatenej zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie. Takto zaplatené poistné a príspevky ako i preddavok na daň, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca,  budú považované daňový výdavok.
„Ako uvádza Pašek: „na rozdiel od bežného spôsobu zdanenia nepeňažných príjmov, čistý príjem zamestnanca v tomto prípade nie je nižší ako je cena poskytovaného „zamestnaneckého benefitu“, keďže sumu odvodov a dane po vykonaní príslušnej „brutácie“ preberá zamestnávateľ. Bude však na rozhodnutí zamestnávateľa, či sa pre túto formu rozhodne, keďže jej využitie predstavuje pre zamestnávateľa dodatočný náklad. Treba upozorniť, že „brutáciu“ príjmu v obdobnej podobe už niektorí zamestnávatelia na Slovensku aplikujú s tým rozdielom, že „stratu“ zamestnancom na dodatočných odvodov a daňových povinnostiach kompenzujú dodatočnou finančnou odmenou, ktorá tieto čiastky kryje.“